Talentovaná herečka a speváčka NELA POCISKOVÁ (18) pomaly zapĺňa titulné stránky novín a časopisov. Spolu s Kamilom Mikulčíkom (31) vyhrala autorskú súťaž Eurovision Song Contest, kde v plnej paráde predviedla svoj spevácky talent. Vďaka nej sa dostane do Moskvy, kde bude reprezentovať Slovensko. Účinkuje v známom seriáli Ordinácia v ružovej záhrade a vidieť ju môžete aj na javisku v muzikáloch Neberte nám princeznú či West Side Story. Napriek tomu jej sláva nestúpla do hlavy.

Zahviezdili ste v Eurovízii a suverénne ste spolu s Kamilom Mikulčíkom vyhrali. Rátali ste s tým, keď ste sa do tejto súťaže prihlásili? 
  – Išli sme do toho s tým, že zaspievame, podľa nás, peknú pesničku a skončíme možno na deviatom mieste. Nečakali sme, že to takto vypáli.

Prekvapilo vás to? 
  – Prekvapilo je slabé slovo. Myslím, že nás to šokovalo, a hlavne na mne to bolo asi dosť vidieť. Kamil je už predsa len skúsený harcovník. Celkovo to bolo a je niečo neuveriteľné.

Čo ste prežívali pri vyhlásení výsledkov? 
  – Uf, to sa ani nedá opísať, niečo medzi šťastím, radosťou, strachom a elektrickým šokom.

Hráte v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade aj v muzikáloch, popritom chodíte do školy a tancujete. Ako budete stíhať pripravovať sa aj na súťaž do Moskvy? 
  – Ide hlavne o West Side Story, treba sa ešte dohodnúť s Novou scénou, ale verím, že to vybaví a dúfam, že ma riaditeľ, pán Javorský, pustí.

Takže potom už bude vaša účasť v Moskve bez problémov... 
  – Samozrejme, musia ma pustiť z divadiel, čiže Nová scéna, Radošinské naivné divadlo a Slovenské divadlo tanca, takisto zo školy a aj z Ordinácie v ružovej záhrade, ale verím, že sa to vybaví.

Ako ste prišli na myšlienku prihlásiť sa do Eurovízie a zaspievať si dueto s Kamilom Mikulčíkom? 
  – Treba to uviesť na pravú mieru, som totiž náhradníčka. Môj pedagóg zo školy, pán Dubovský, mi zavolal večer pred uzavretím semifinále s tým, že postúpil, ale nemá mu to kto spievať, takže sme večer zasadli a súhlasili sme.

Kto sa vám najviac páčil zo súťažiacich Eurovízie? 
  – Asi Robo Opatovský a zo zahraničných Cèline Dion.

Akú muziku počúvate? 
  – R’n’B, soul, páči sa mi napríklad Whitney Houston.

Vďaka všetkým vašim aktivitám sa dostávate do povedomia ľudí, spoznávajú vás na ulici? 
  – Už som sa s tým stretla, ale nie veľmi často. Zatiaľ je to príjemné.

Ako na vás reagujú chalani, keď sa idete zabávať? Otáčajú sa za vami? 
  – Stane sa mi, že sa za mnou niekto otočí alebo ma pristaví a povie, že sa mu zdám strašne známa. Je to zatiaľ veľmi milé, ale niekedy ma nevedia zaradiť.

Ako vás vnímajú spolužiaci a vaši kamaráti? 
  – Mám asi šťastie na spolužiakov, pretože mi držia palce a sú zlatí. Niektorí ma možno nemajú veľmi v láske, ale nedávajú mi to nejako špeciálne najavo.

A hereckí kolegovia v seriáli? 
  – Zo začiatku som sa celkom bála a mala som voči nim veľký rešpekt, pretože sú to naše slovenské herecké legendy, ale čím viac s nimi točím, je to oveľa lepšie. Veľmi mi pomáhajú, pretože určite sa mám ešte čo učiť. Nemám na nich čo zlé povedať a spolupráca s nimi je vynikajúca.

S kým máte najlepšie vzťahy? 
  – Celkovo sú tam dobré vzťahy a atmosféra. Nemám konkrétnu osobu, s ktorou mám najlepší vzťah. Vždy sa teším, keď tam idem.

Svoju kariéru iba rozbiehate a už hráte v niekoľkých muzikáloch. Nemali ste niekedy pocit, že vaše kolegyne na vás žiarlia? 
  – To som nepostrehla. Každý máme hrať to svoje a nikdy som nič také nepocítila.

V ordinácii hráte dievča, ktoré má problém s drogami. Vyskúšali ste už niečo také? 
  – Nemám takúto skúsenosť a dúfam, že ani nikdy mať nebudem. Vážne, nefajčím, nepijem a dro gy sú tiež celkom mimo mňa.

Keď sa začal seriál nakrúcať, mali ste iba šestnásť rokov. Neboli vaši rodičia proti tomu, aby ste v ňom hrali? 
  – Objavil ma Jano Ďurovčík v muzikáli Neberte nám princeznú, odvtedy ma zastupuje a má ma pod ochrannými krídlami. Moji rodičia mu veria. Možno z tohto dôvodu sa tak veľmi o mňa neboja. Bola to pre mňa dobrá skúsenosť a nebáli sa toho. Boli šťastní, tak ako ja.

Ani odvážnejšie scény vám ani vašim rodičom neprekážali? 
  – Mne osobne áno. Nikdy predtým som to nerobila, čo sa týka filmu. Ale zase neboli to veľké bozkávacie scény. S rodičmi to vždy preberám, keď idem niečo také točiť, hlavne s maminou, pretože jedine s ňou sa viem o tom rozprávať. Ak by mi niečo veľmi prekážalo, tak to jednoducho poviem a nenatočím to.

Cítite sa lepšie pred kamerou alebo na javisku? 
  – Každé je iné a svojím spôsobom dobré, ale moja srdcovka je asi javisko. Tam je spätná väzba od divákov, a keď stoja a tlieskajú, to je bomba!

Máte veľa nápadníkov? 
  – To neviem.

Určite to dobre viete, nebuďte zbytočne skromná. 
  – Možnože mám, teda dúfam.

Chodia vám od nich esemesky alebo kvety? 
  – Chodia mi správy aj kvety. Dokonca pravidelne na predstavenia, ale vždy anonymne, takže neviem, od koho sú.

Sú to milé esemesky? Čo vám do nich píšu? 
  – ... videl som ťa, chcel by som sa s tebou stretnúť... Povedala by som, že sú to skôr také návrhy, ale milé.

Reagujete na ne? 
  – Väčšinou nie, iba keď niekoho poznám. Raz som dostala aj nepríjemnú esemesku, až som sa jej zľakla. Bola vtieravá, ten človek sa chcel so mnou okamžite stretnúť a tak...

Máte priateľa? 
  – Nemám a neriešim to. Myslím si, že čo má prísť, to príde.

Aké typy mužov sa vám páčia? 
  – Vždy som si myslela, že môj typ je muž s čiernymi vlasmi a modrými očami, ale zistila som, že už sa mi páčia aj blondiaci. Určite ma musí niečím zaujať. Musí mať charizmu a musí sa vedieť so mnou rozprávať.

Keď som si s vami dohadovala rozhovor, súhlasili ste, ale povedali ste mi, aby som ešte zavolala aj Jánovi Ďurovčíkovi. Čím si získal vašu dôveru? 
  – Možno tým, že to bol prvý človek, s ktorým som spolupracovala. Veľakrát mi pomohol a dodnes pomáha. Zastupuje ma v mnohých veciach, dokážem sa s ním o všetkom porozprávať. Od umenia až po bežné ľudské veci.

Spájajú vás ako mileneckú dvojicu. Nie je vám to nepríjemné?
   – Už toho bolo veľa, ale ja sa na tom smejem.

A je to teda pravda? 
  – Samozrejme, je to hlúposť. Jediný fakt je, že ma zastupuje, beriem ho ako manažéra a človeka, s ktorým sa naozaj môžem o všetkom porozprávať.

Mali ste ponuky aj na fotenie ako modelka? 
  – Fotila som módu do časopisov.

Nechceli by ste to skúsiť aj na móle? 
  – Nemám na to výšku a ani postavu. Raz, keď som spievala na jednej módnej prehliadke, využili ma aj ako modelku.

Akému športu sa venujete? 
  – Tancujem.

Čo robíte najradšej, tanec, herectvo alebo spev? 
  – Neviem, všetky tri veci ma veľmi bavia. Najbližšie mám asi k spevu, pretože sa mu venujem najviac.

Máte pred vystúpením trému? 
  – Vždy a strašne veľkú.