Mladá muzikálová herečka Nela Pocisková bude mať skutočne "nabitú" jeseň. Čaká ju premiéra muzikálu Čajočky a ešte pred ňou bude mať 13. septembra vlastný recitál. Okrem práce nám však otvorene porozprávala aj o svojich obavách, mužoch a o tom, či sa vôbec dá Ďurovčíkovi vyhovieť. 

Zamýšľaš sa už nad ďalšou dráhou - nad vysokou školou?
Teraz maturujem. Už by som mala začať, ja viem. So mnou to bude ťažké, ja som váha. Zvažujem štúdium spevu v zahraničí, muzikálové herectvo alebo našu VŠMU, lebo viem, že tá mi dá veľa herectva, a to asi potrebujem najviac. No vo Viedni sa naučím jazyk. Učím sa po nemecky, ale najpodstatnejšie je ísť niekam von a byť hodená do vody. Tu chodím na doučovanie, no to nestačí.

Snaží sa ťa Jano ovplyvniť aj v tomto?
Jano mi iba hovorí svoj názor. Rozprávame sa o tom často. Vlastne tak ako o všetkom. Povie mi, čo si myslí, ja mu poviem, čo by som chcela.

Berieš ho ako otca, brata alebo kamaráta?
Jednoducho, je to kamarátsky štýl. Mne to nepríde, že je ako môj otec. Otca aj mamu mám. Jano je úžasný človek, lebo sa s ním dá rozprávať a pre mňa je to veľmi podstatné. Ja by som nevedela robiť s niekým, s kým by sa nedalo porozprávať o práci a o všetkom.

A čo rodičia, ovplyvňujú ťa?
Oni ma veľmi podporujú v tom, pre čo sa rozhodnem. Povedia síce, čo si myslia, ale väčšinou je to o mojom rozhodnutí. Nebyť mojich rodičov, nie som tam, kde som, a nemám to, čo mám.

Keď ťa Jano v štrnástich objavil, nemali o teba obavy?
Nikto z našej rodiny nikdy nebol v šoubiznise a toho sa báli. Nevedeli, ako to chodí. Jano bol veľké šťastie, ktoré ma stretlo. Začali mu veriť a veria mu doteraz. On sa stará, pomáha mi v mnohých veciach. Je moje malé šťastíčko. Rodičia ma zverili do jeho rúk, čo sa týka profesie. Má toho za sebou veľa a vie, čo je dobré.

Zmeňme tému, aký typ muža sa ti páči?
Kedysi som mala typ - blondiaka s modrými očami, ale dnes to už neriešim. Podstatné je s tým človekom vychádzať a mať si čo povedať. A v bruchu musím niečo cítiť - motýliky (smiech). Veľa ľudí si myslí, že mám okolo seba veľa chlapov, ale ja to nevnímam a neriešim. Keď to má prísť, tak to príde.

Nedoberajú si ťa kamarátky, že nemáš ešte priateľa?
(Smiech.) Ja vôbec nehovorím o tom, či mám priateľa. To je moja vec.

Čo nenávidíš?
Nenávidím toho veľa, čo sa týka jedla a oblečenia (smiech). Ale klamstvo je to najhoršie, čo môže byť.

Čo miluješ?
Z vlastností mám rada úprimnosť. Samozrejme, milujem svoju rodinu, mamu otca a brata. My sme si prešli rôznymi štádiami, ale už sa ľúbime. Mám úžasného a veľmi inteligentného brata. Ide študovať medicínu. A ešte zbožňujem malé tenisôčky pre bábätká. Mám doma zbierku. To je to najkrajšie, malinké.

Zdroj: Star

Máš nejaký idol?
Napríklad Beyoncé, je to môj prototyp speváčky. Ona je dokonalá... A chlapa? Jacka Nicholsona. Má neskutočnú charizmu.

Kto ti najviac pomáha?
Určite Jano. Pohybujem sa s ním, on ma zastupuje. Ten človek mi veľakrát pomohol. Urobila by som bez neho veľa chýb a určite by som to dodnes ľutovala. Človek nepadá z neba učený. On mi vysvetlil, ako to chodí. A bez mojej rodiny by som tiež nevedela existovať.

Pochybovala si niekedy o sebe?
Každý deň pochybujem. Raz mi Jano povedal dobrú vec a aj to mám napísané: Veriť si znamená stále o sebe pochybovať. To patrí k tomu, pochybovať a prechádzať si tým všetkým aj so slzami. Je to drina a pot. No vybrala som si a možno to prinesie ovocie. Neviem si predstaviť, že by som robila niečo iné. Mávam však stavy, keď si hovorím, že sa to nedá a nezvládnem to. Vtedy si hovorím, prečo som nešla radšej za kaderníčku (smiech). Ale keď diváci stoja, tlieskajú alebo keď niekto v hľadisku plače, to je pocit, bez ktorého by som nevedela žiť. Veľmi veľa ľudí si myslí, že je to prechádzka ružovou záhradou, ale nie je. Vidím to aj na tých dievčatách, čo ešte s Janom nerobili. Majú depky z toho, že im druhý deň niečo nejde. Veď aj mňa na Neberte nám princeznú po prvej vete vysmiali a chceli to vzdať. Je to veľa roboty a veľa tomu treba obetovať.

Ako ťa vnímajú ostatné „čajočky"?
Tohto som sa bála - samé baby. No musím povedať, že nemám s nikým problém. Zatiaľ sme v pohode. Držíme sa a baby sú veľmi zlaté. Sú to šikovné dievčatá. Bála som sa intríg, ale úprimne môžem povedať, že je to super a s nimi ozaj žiadne problémy nemám.

Mám z teba pocit, že si skoro dospela...
To mi hovorili viacerí. Tým, že som od štrnástich v divadle, platia tam určité pravidlá. Mala som okolo seba dospelých ľudí a nie rovesníkov. Ale nemám pocit, že by som o niečo prišla. Hovorím, že som to preletela vrtuľníkom (smiech).

Nepodpísalo sa tvrdé pracovné tempo na nejakých tvojich zdravotných problémoch?
Zlomila so si rebro a zázrakom sa to rýchlo zahojilo. Zatiaľ nič necítim a tým, že od ôsmich rokov spievam, mám techniku zvládnutú. Dúfam, ak Boh dá, že sa nemusím báť, že by sa niečo stalo. Hlasivka je sval a potrebuje cvičiť. Preto dodnes so mnou pedagógovia pracujú, technicky by som to už mala zvládať. Už 12 rokov som u Mirky Marčekovej.

Začínala si veľmi mladá, nebojíš sa, že koniec kariéry príde u teba o to skôr?
Každý deň myslím na to, že zajtra sa to môže skončiť. Človek je v našej brandži raz hore a raz dole. Ja som si povedala, že kým mám tie možnosti, tak ich využijem. Uvidíme, čo bude ďalej. Raz si určite budem chcieť založiť rodinu a potom to budem riešiť. Teraz som šťastná, že mám príležitosť robiť to, čo ma baví.

Myslíš aj na zadné dvierka?
Určite, môžem si zlomiť nohu, stratiť hlas... Ja by som veľmi chcela študovať jazyky, aby som mohla ísť niekam von. Keď bude trochu času, začnem sa tomu venovať.

Koľko hodín priemerne spávaš?
To je horšie. Som strašný spachtoš a len čo môžem, tak spím. Aj keď môj problém je, že neviem dospávať. Na druhý deň neviem skôr zaspať. Keď mám školu, tak niekedy iba 4 hodiny, ale snažím sa čo najviac.

Na zajtrajšiu skúšku. Čo budem robiť, že sa toho musím veľa naučiť. Je to teraz trošku perné. Dňa 13. septembra bude koncert a 15. októbra bude premiéra Čajočiek. A možno mi neuveríš, ale myslím na to, čo si zajtra oblečiem (smiech).

Na čo myslíš, keď ráno vstávaš?
Vždy sa snažím vstávať s pozitívnou energiou a poviem si, že dnes bude fajn. Keď prídem do roboty negatívne naladená, je to celé zlé. Potom sa mi nič nedarí. Pokiaľ nemám problém s rodinou alebo so zdravím, tak si život užívam. Idem do práce, čo ma baví, zaspievať si, zahrať, zatancovať.

Na čo sa najviac tešíš v recitáli?
Teším sa na jednu skladbu, ktorá je mojou srdcovkou, odkedy vznikla. Je to prebratá vec od jednej speváčky a je pre mňa top. Neprezradím však jej názov. A veľmi si vážim hostí, ktorí prídu. Zlaté husle, Fragile a príde aj Kamil.

Plánuješ ešte niečo do konca roka?
Tento rok chcem naozaj zmaturovať.